Strelecký klub Major, občianske združenie

Ľahké opevnenie - tzv. ropík

Majetkom Streleckého klubu Major je ľahké opevnenie - tzv. ropík z roku 1937 nachádzajúci sa pri Devínskom jazere v prísne chránenej prírodnej oblasti piateho stupňa ochrany. Okolie tohto objektu využíva Strelecký klub Major na svoju činnosť. V budúcnosti je plán premeniť tento bunker na múzeum dostupné širokej verejnosti. Dovtedy Vám aspoň priblížime jeho históriu v nasledujúcich riadkoch.

Vzhľadom na rýchlo rastúcu silu nemeckej armády a nedostatočnú rýchlosť budovania ťažkého opevnenia stavebnými firmami v 1. ČSR sa riaditeľstvo opevnených prác (ROP) rozhodlo okrem ťažkých opevení stavať aj ľahké opevnenia, ktorých výstavba bola rýchlejšia a mohli obrániť širšiu líniu. V našej oblasti išlo o Česko-slovenské pohraničné opevnenia (tzv. Benešovu líniu). V roku 1936 sa stavali ľahké opevnenia vzoru 36 (LO vz. 36), o rok neskôr ešte vylepšené ľahké opevnenia vzoru 37 (LO vz. 37). Náš "ropík" je jedným z nich. Takticky sa stavali na miestach s ďalekým rozhľadom, aby ich dvoj až šesťčlenná posádka mužov mohla viesť gulometnú paľbu na cieľ vo vzdialenom predpolí. Kým LO vz. 36 využívali výhradne paľbu do predpolia línie, nové objekty vz. 37 boli až na niektoré výnimky určené k bočnej gulometnej paľbe. Usporiadanie pevnostiek v opevnenom pásme umožňovalo vzájomnú obranu objektov paľbou susedov podľa zásad platných pre línie ťažkého opevnenia. 


Na obrázku je znázornený princíp vetrania objektu v priebehu paľby a pozorovanie susedného bunkru periskopom. Vnútorná výbava objektu sa oproti predchádzajúcemu vzoru značne zdokonalila. K vyššej bojaschopnosti plne dokončenej pevnosti prispieval predovšetkým kľučkou poháňaný vetrák, ktorý nasával vzduch zo vstupnej chodbičky. Mierny atmosferický pretlak (5 Pa) vnútri objektu potom vylačoval dym zo strelného prachu, nasýtený prudko jedovatým oxydom uhličitým, hore do lapačov dymov a von z objektu.

Trochu lepšie bola vyriešená aj blízka obrana bunkru. Do vstupu mierila strielňa z chodbičky s ventilátorom a z ľavej streleckej miestnosti bolo možné vypustiť pred tylovú stenu objektu sklzom odistený ručný granát.

Bezpečné pozorovanie okolia zabezpečovali jeden alebo dva zrkadlové periskopy, vysúvané stropom (50 - 100 m). Zoslabenie bočných stien (40 - 80 cm) v mieste strielne kompenzoval oceloliatinový rám s ozubami, ktorý odolával strelám z pechotných zbraní a črepinám delostreleckých granátov. Vchod do objedku bol lomený. Chránili ho mrežové vrátka, ukotvené v zadnej stene pevnosti (50 - 100 cm) a o 90° pootočené oceľové silnostenné dvierka, umožňujúce vstup do streleckého priestoru. 

Vzhľadom na polohu nášho "ropíku" v záplavovej oblasti je tento objekt vybavený inundačnou šachtou, ktorú vidno na obrázku nižšie.